Pamätám si, že ako dieťa sme mali na škole staré počítače. Veľké, sivé a pomalé. Ich samostatné spustenie trvalo niekoľko minút a vtedy nám úplne postačili aj systémové hry, ako bol had alebo bomby. Na základnej som chodila s radosťou po škole na krúžok informatiky. Dokonca na strednej škole som využívala možnosť používať školské počítače na domáce úlohy, alebo referáty, lebo iná možnosť nebola. Doma počítač väčšinou nikto nemal a ak si chcel zmaturovať, musel sa niekde učiť. Postupne prichádzali na scénu mobilné telefóny. Najprv strašne veľké a takžé, neskôr malé vyklápacie. Samozrejme tie s farebnou obrazovkou už boli prepych a kto mal „vysúvačku“ bol pán.
Boli to pekné časy. Neboli sme závislý na mobiloch a neexistovali sociálne siete. Stretávali sme sa v parkoch, chodili sme do prírody. Viedli sme normálne rozhovory o hocičom, bez toho aby sme šťukali do mobilu. Teraz keď si sadnete niekam na kávu, alebo na pivo vidíte pri stoloch partie ľudí a napríklad z piatich štyria pozerajú, čo je nové v online svete.
Je to smutné. Lebo tých virtuálnych priateľov máme naozaj veľa, ale zamysleli ste sa niekedy, koľko máte tých skutočných a celkovo? Ja som už na tom prišla, že ich spočítam iba ledva na jednej ruke a ak chcem vybehnúť z domu niekam a len tak pokeckať, uvedomím si vlastne, že nemám s kým. Buď nikto nemá čas, alebo sa mu vôbec nechce. Zleniveli sme. Nehovoriac o deťoch. Televízory majú ľudia doslova v každej izbe miestnosti. No je to normálne? Na toaletu chodíme automaticky s mobilom v ruke a zatvárame sa tam pred svetom. Neviem, či si uvedomujeme, že na sociálnych sieťach trávime vlastne nonstop a tým si krátime čas byť s rodinou.
Snažím si dávať na to pozor, hlavne pri dcére, ale už som aj ja na mobile závislá. Často mi to pripomína moja dcéra, ktorá mi neraz tlačí hračku do ruky, len aby si vypýtala moju pozornosť, ktorú venujem mobilnému telefónu a hrám sa tam online hru. A potom sa čudujeme, že ročné deti vedia lepšie ovládať tablet ako niektorí dospelí. Na internete a mobilných dátach sme svojím spôsobom závislí všetci. Možno si to neuvedomujeme, ale skúste si na deň vypnúť wifi. Mobil používame na všetko. Vyhľadávame si recepty, používame navigáciu, komunikujeme, fotíme si rôzne veci a doslova s ním chodíme aj spávať. Online život je zlozvyk dnešnej doby, ktorý zasahuje do nášho osobného života oveľa viac ako si vieme predstaviť, preto je nutné s tým niečo urobiť. A hneď, nie keď si dopozeráte video.